V hlavnej úlohe...šperky a klenoty

14. února 2009 v 18:44 | Bonnie Blue
...šperky sprevádzajú ľudstvo hádam už od jeho počiatkov.Ich úloha je jasná-majú nás skrášliť,poprípade poukázať na finančnú situáciu toho či oného nositeľa/nositeľku.No mnohé z nich sú svedkami vrtochov svojho majiteľa i dejinných zvratov.....keby tak len vedeli rozprávať....






Peter Carl Fabergé a jeho vajíčka.
Tento chlapík bol ruským klenotníkom,známy predovšetkým pre Fabergého vajíčka.....
....Keď cár Alexander III. daroval manželke v roku 1885 veľkonočné vajíčko, prekvapilo ju, čo našla v jeho vnútri: zlatú sliepočku. Darček sa jej zapáčil natoľko, že cár založil tradíciu darovania drahých veľkonočných vajíčok. Všetky mali značku Fabergé. Vajíčka so vzácnym prekvapením dostávali cárovné ako prejav náklonnosti svojich manželov, ale boli to aj darčeky, ktoré pripomínali rôzne dejinné udalosti.Vajíčka z dielne Fabergé boli v prvom rade určené pre manželky cárov. Prvé dostala Mária Fiodorovna, rodená dánska princezná.Tradíciu darovania zlatých vajíčok potom "prebral" aj ďalší cár - Mikuláš II. Keby neprišlo k boľševickej revolúcii, zrejme by jeden z najlepších klenotníkov svojej doby vyrobil viac ako 57 vajíčok značky Fabergé. Vajíčka Fabergé sú naozaj drahé - na ich výrobu tento klenotník s nemeckými koreňmi používal zlato, drahé kamene a platinu. On sa však každým vajíčkom prekonával - okrem klasických prekvapení v tvare sliepočiek či pukov kvetov, pripravil aj vajíčka, v ktorých sa ukrývali dokonalé a funkčné miniatúry. Iba jedna necárovná Iba jedna jediná žena, ktorá nebola cárovnou či príslušníčkou cárskeho dvora, na celom svete dostala viac ako jedno Fabergého vajce. Bola to Barbara Kelchová.
Zvláštne osudy Z vyše päťdesiatky nádherných vajíčok sa zachovalo dodnes štyridsaťsedem. Desať je uložených v kremeľskej klenotnici, ostatné sú v rukách rôznych zberateľov. K majiteľom Fabergého vajec patria napríklad kráľovná Alžbeta II. či švédsky kráľ Carl Gustav. Jedno mal aj Michael Jackson.

Secesný šperk - René Lalique.
Meno René Lalique je synonymom pre secesný šperk a bol bezpochyby najvýraznejšou osobnosťou umenia šperku na prelome 19. a 20 storočia. Dodnes je považovaný za jedného z najväčších zlatníckych umelcov v histórii zlatníctva.

Rafinovaný Mucha.
Koncom 19.storočia sa Alfons Mucha vypracoval v Paríži na vyhľadávaného umelca.S jeho menom sa spája predovšetkým Sarah Bernhardtová,pre ktorú vytvoril nielen plagáty ale aj šperky,ktoré sa staly symbolom secesie.Povestný je hadí náramok navrhnutý Muchom roku 1899,ktorý zhotovil známy zlatník Fouquet zo zlata,diamantov,rubínov,opálov a emailu.

Diamantové hviezdy cisárovnej Sisi.Pôvodné diamantové hviezdy (kt.môžme vidieť napr. na obraze od Winterhaltera-vid detail) boli navrhnuté dvornými klenotníkmi Rozet a Fischmeister.Elisabeth nevlastnila iba jeden set pozostávajúci z 27 hviezd- existujú dve verzie skvostnývh hviezd.Ten prvý je s perlou v prostriedku od Kocherta,ten druhý -bez periel je od ,už vyššie spomínaných, dvorných klenotníkov. Niektoré z hviezd boli rozdané dvorným dámam,jeden zo setov bol v závete odkázaný Elisabethinej rodine.

Aféra s náhrdelníkom.
Príbeh, ktorý inšpiroval románopisca Alexandra Dumasa a neskôr aj tvorcov niekoľkých filmov, sa začal v parížskej dielni klenotníkov Böhmera a Bassengeho. Majitelia prestížneho klenotníctva ponúkli drahý náhrdelník Ľudovítovi XVI., aby ho kúpil pre Máriu Antoinettu. Tá však nákladný dar až dvakrát odmietla, údajne s odôvodnením, že kráľ by mal peniaze radšej investovať do lepšej výzbroje armády. Kráľovná si chcela vylepšiť povesť. Francúzi ju nemali radi, stále v nej videli Rakúšanku s vlažnými citmi k novej vlasti. Obľúbená nebola ani na dvore a vo vyšších kruhoch. Veľkou mierou sa o to pričinil kardinál Rohan, bývalý vyslanec Francúzska v Rakúsku. Neohováral Máriu Antoinettu len doma vo Francúzsku, ale očierňoval ju dokonca aj pred jej matkou Máriou Teréziou. Jedného dňa správanie zmenil. Postoj zmenil zo zištnosti, chcel získať vysokú funkciu na dvore. Vtedy vstúpila do hry komtesa de la Motte. Prešibaná komtesa sa dozvedela o márnom úsilí klenotníkov predať kráľovnej náhrdelník, a ubezpečila ich, že ak sa pokúsia o predaj cez vhodného sprostredkovateľa, určite sa im to podarí. Sprostredkovateľom mal byť kardinál Rohan, ktorého zasa obalamutila, že kráľovná ho už nielenže nemá za nepriateľa, ale dokonca k nemu chová vrúcne city. Poslala kardinálovi niekoľko listov, údajne od kráľovnej, ktoré ho mali v tom utvrdiť a zinscenovala tajnú schôdzku Rohana s Máriou Antoinettou. Namiesto kráľovnej na nebezpečné rande prišla istá slečna Oliva, ktorá sa na kráľovnú veľmi podobala. Kardinál sa tešil na ľúbostné dobrodružstvo a ochotne súhlasil s návrhom komtesy de la Motte, aby prevzal od klenotníkov náhrdelník v mene kráľovnej a z kráľovskej pokladnice ho po čiastkach splácal. Dostal na to aj písomné poverenie od Márie Antoinetty - takisto sfalšované na pokyn komtesy de la Motte.

Rohan náhrdelník doniesol do komtesinho domu, kde poň mal prísť kráľovnin komorník. Nevzal ho komorník, ale vikomt de la Motte, komtesin manžel, a ušiel s ním do Londýna.
Klenotníci márne čakali na peniaze. Nakoniec sa posťažovali kráľovnej, ale dozvedeli sa len to, že si žiadny náhrdelník neobjednala a ani ho nedostala.
Komtesa nestihla zmiznúť, zatkli ju niekoľko dní po zadržaní kardinála Rohana, 18. augusta 1785. Polícia začala pátrať aj po jej komplicoch, zatkla dievčinu, ktorá si zahrala kráľovnú a istú Reteaux de Villette, konmtesinu priateľku, ktorá sa priznala, že písala listy v kráľovninom mene a falšovala jej podpis. Senzačný proces s kardinálom a komtesou sa konal 31. mája 1786 v Paríži. Obžalovanú usvedčili z podvodu a odsúdili na bičovanie, vypálenie hanlivého znamenia rozpáleným železom a na väzenie v Bastile. Jej manžela v neprítomnosti odsúdili na doživotné galeje. Kardinála zbavili viny, ale aj úradu, musel sa utiahnuť do opátstva v Chaise-Dieu. Komtese sa podarilo z väzenia uniknúť a utiecť do Londýna, kde napísala pamäte, v ktorých očiernila kráľovnú. Mária Antoinetta ju vraj zneužila, aby zničila svojho nepriateľa, kardinála Rohana. Francúzi jej historkám dosť verili, a onedlho, keď rozvášnení Parížania zaútočili na symbol nespravodlivej a skorumpovanej monarchie, na väzenskú pevnosť Bastilu, urobili z márnivej komtesy priateľku ľudu a bojovníčku proti monarchii. Historici sa však prikláňajú k verzii, ku ktorej ako k správnej dospel v máji 1780 aj parížsky súd. A súhlasia aj s Napoleonom, ktorý neskôr vyhlásil, že rozsudok nad aktérmi v afére okolo diamantového náhrdelníku bol v skutočnosti verdiktom smrti Márie Antoinetty.
(btw.náhrdelník má 2800 karátov a dnes by stál asi 100 miliónov dolárov)
Viac informácií nájdete:
kniha-K.Unterreiner-Sisi:Myth and truth
časopis-History revue
net-http://www.panorama.sk/go/clanky/375.asp?lang=sk&sv=2
http://www.zlatnik.sk/article.php?id=51
http://www.slovenka.sk/index.php?id=blog&no=1817
http://kiralyne.blog.cz/0809/sperky


Iné:


...

 


Komentáře

1 reprobate reprobate | Web | 16. února 2009 v 0:34 | Reagovat

...moc článkú nepísáš, ale za to je pak máš velice obšírné - řekl bych hotová učitelka dějepisu či dějin...jediné co znám, tak je zmíňované ruské vajíčko...jestli budeš mít chuť podívaj sa na animal-rescue.blog je zde dojímavé krátké video o jedné levhartici Legedamě, ve kterém je znázorněno - že i levhart má city k jinému druhu zvieřat...ale podívaj sa na celé video a pusť si zvuk, hudba v druhé polovně videa přidá na dojímavosti...

2 Bonnie Blue Bonnie Blue | 16. února 2009 v 9:57 | Reagovat

dakujeemm=)..ale myslim že tak vysoké hodnotenie si zas nezaslúžim...ja sa pri "písaní"  týchto článkov tiež dosť naučím-preto  vyberám aj témy o ktorých neviem absolútne nič alebo teda skoro nič,no a to potom o tom autorstve toho článku by sa aj dalo polemizovať...lenže  učený z neba nikto nespadol....=)

inak ja tu tvoju stránku samozrejme priebežne sledujem-hoci  komentujem dosť málo-ale to sa dá jednoducho vysvetliť a to tak,že nemám dostatok času...

3 Polly Polly | Web | 16. února 2009 v 11:44 | Reagovat

no tak ten pribeh o tych sperkoch, naozaj ako detektivka - a zivot to napisal xD ...

ta smutocna brosna je uzasna, rozhodne by som s nou nesmutila :P

4 reprobate reprobate | Web | 16. února 2009 v 17:51 | Reagovat

...tak to jsme na tom podobně, já sa též z některých člankov - které písám učím...ďakujem za sledování blogu...inak nedívím sa tě, že nepíšeš komentáře pod článoky - já bych taky nevěděl - co mám pod takovéto článoky napísat...

5 Bonnie Blue Bonnie Blue | 16. února 2009 v 22:22 | Reagovat

....ta brošna je z 19. storočia....ja by som  snou tiež nesmutila ...ale tak vtedy bola určená na tieto účely...=DDD

... no a tie komenty-to je zasa druhá vec ,že čo do nich vôbec napísať...pretože písat vety typu :aaa to mi je lúto a bla bla bla je dost otrepané a nevystihujúce.....preto si radšej články prečítam ako komentujem...=)

6 StandyB StandyB | Web | 19. února 2009 v 8:08 | Reagovat

no tak toto bol fakt pekny clanok :D....a ten sperk spojeny s aferou...vsak an i pekny  nebol :P

7 Bonnie Blue Bonnie Blue | 19. února 2009 v 16:01 | Reagovat

..mne sa tiež nepáči (okrem toho musel byt neuveritelne tažky)...btw-k nemu boli ešte ružové saténové mašle (oblúbená farba madame du Barry) a neskôr boli zmenené na modré ...inak o tejto "aférke" je natočený aj film s H.Swank....

8 yana yana | Web | 24. února 2009 v 21:51 | Reagovat

ach, ten druhy odspodu.... ten je prekrasny... (teda vlastne TIE su prekrasne, ale chapeme sa...)

ach.... a mne by nevadilo mat aspon ten "aferovy". Lepsie on ako ziaden xD

9 Bonnie Blue Bonnie Blue | 25. února 2009 v 17:50 | Reagovat

tak ten co sa ti páči je zo Sisinej "klenotnice" ....

10 Ligot.sk Ligot.sk | Web | 13. září 2011 v 1:29 | Reagovat

Veľmi pekný článoček, hlavne tá smútočná brošňa ma zaujala :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama