Listy z Iwo Jima (Letters from Iwo Jima)

10. března 2009 v 21:03 | yana
Listy z Iwo Jima (2006), pôvodne poskromnejší (a hlavne vedľajší) projekt v tomto prípade režiséra Clinta Eastwooda (pretože zatiaľ natáčal Flags of Our Fathers) je jedným z mála vojnových filmov, ktoré som videla. Avšak zas sa tu ukázala stará pravda, že menej je niekedy viac - a v tomto prípade je to naozaj veľa.

Takmer celý dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny na japonskom ostrove Iwo Jima, ktorý je takpovediac odrezaný od sveta a dokonca aj od samotného Japonska. Japonsko prehráva a hoci to vedia ministri, velitelia a aj samotní vojaci, nevzdávajú sa, alebo lepšie povedané, nemôžu sa vzdať - toľko k až neuveriteľnej japonskej odhodlanosti a ich "boju za národ a cisára."


A v tomto tkvie hlavný motív filmu. Či už Japonec, Američan alebo nebodaj mimozemšťan skrytý niekde vo vesmíre, všetkým ide o prežitie. Všetci sa chcú vrátiť domov, všetci chcú viesť život aj po vojne. Jedna z najdojímavejších scén filmu je tá, kde sa rozprávajú dvaja vojaci a jeden z nich vraví: "Čítali sme list toho Američana od jeho matky ale bolo v ňom presne to isté, čo napísala aj moja mama mne. Učili nás, že Američania sú nevycvičení necivilizovaní barbari. Ale oni nie sú.... Chcem bojovať za cisára a vlasť - ale nechcem umrieť zbytočne." A rozplakal sa...
K deju viac nič nepoviem, človek by si mal k postavám sám nájsť cestu a pochopiť ich. Je to o to ľahšie, že sú to naozaj obyčajní ľudia.

Ako som už spomenula v úvode, menej je niekedy viac. V tomto prípade to platí nielen o deji, ale takmer o všetkom. Hudba je jednoduchá ale o to viac vynikne prostá melódia, ktorá nič neprehráva ale len prifarbuje hrôzostrašné udalosti.

Samotný film je farebný ale s tak stlmenými farbami, že som často mala pocit, že je čierno-biely. A zas, filmu to neuberá, ale len pridáva.

Listy z IJ vyhrali množstvo cien vrátane Oscara (nominovaný bol na štyroch). Odpurúčam ozaj každému, vrátane tých jedincov, ktorý nevyhľadávajú filmy o vojne. Pretože tento film nie je o vojne. Je o ľuďoch a o tom, že v hĺbke duše sme všetci naozaj rovnakí.


 


Komentáře

1 Bonnie Blue Bonnie Blue | 10. března 2009 v 22:35 | Reagovat

ooooo...to je jak pekne napísaný článok..(čakali sme nanho dlho ale myslim že stojí zato=))...inak som vobec netušila že je to "vojnový" film-som ani nečakala že take niečo s tvojou "povahou" budeš aj pozerat...=)...(a dufam že si konečne najdem čas a zistim čo je s tou hlúpou DvD-romkou,bo by som si to rada pozrela..=/..(a plus mnohé dalšie seriály kt. od teba mám!!!!!!!)

2 yana yana | Web | 10. března 2009 v 23:10 | Reagovat

chcela som sa viac rozpisat, ale ta blba sadra na ruke... no proste nemam nervy :/

ale som rada, ze sa pacilo :)

btw; tak ma teraz napadlo, ak by sme si spravili dakedy ten historicky vecer na chate u nas, a mali aj premietacku (co sa asi nepodari, ale keby nahodou), nepustili by sme si daky dobovy serial??? taky maly filmovy -nocny- maraton. to by bolo jake super xD

3 Bonnie Blue Bonnie Blue | 11. března 2009 v 17:12 | Reagovat

...to by bolo ssuuupppeeerrrr..!!!=)

4 Zuza Zuza | Web | 31. srpna 2009 v 21:04 | Reagovat

Jojo, tohle je prý výborný film. A znáš Pád třetí říše? Ten jsem i viděla a bylo to moc pěkný =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama