Žena - umelkyňa v priebehu európskych dejín

2. června 2009 v 21:27 | yana
Moja seminárka sa sa sem celkom tematicky hodí, tak ju zverejňujem (toto je nenápadná výzva pre BB, aby zverejnila tú svoju, bo má tému, o ktorej si asi všetci radi prečítame - rokoko :)

1. Úvod

Téma žien - umelkýň je zaujímavá najmä preto, že sa o nej veľa nehovorí. Čo je škoda, keďže ženská snaha o uplatnenie sa v rôznych povolaniach - medzi ktoré treba zaradiť aj tie umelecké - úzko súvisí s pokusmi o emancipáciu a právoplatné zaradenie sa v mužskej spoločnosti.
Je fascinujúce sledovať umelkyne snažiace sa vymaniť zo stereotypu, ktorý vyplýval z ich pohlavia a ich pokusy niekedy úspešné, ale väčšinou potlačené do úzadia.
V tejto seminárnej práci som sa snažila zachytiť cestu ženy - umelkyne od starovekých čias až po začiatok 20. storočia, kedy sa emancipácia začína presadzovať a umelkýň je viac.
Zamerala som sa na konkrétne umelkyne v priebehu dejín, z každého historického obdobia som vybrala podľa môjho názoru tie najvýznamnejšie a najzaujímavejšie.


2. Starovek a umelkyne

Staroveké Grécko bolo naklonené rozvoju filozofie, najmä duchovná atmosféra demokratických Atén, i keď tam ešte na konci 5. storočia p. n. l. narážala na odpor nábožensky a konzervatívne zmýšľajúcich vrstiev.
Je isté, že v starovekom Grécku bolo mnoho maliarok a sochárok, ktoré pracovali spolu s umelcami, ale bohužiaľ sa nám zachovali len ich mená (napr. Timarete, Eirene, Kalypso, Aristarete, Iaia, a Olympias) a nie diela.
Za jednu z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejšiu umelkyňu staroveku, je považovaná grécka poetka Sapfó, ktorá žila na prelome 7. a 6. storočia p. n. l. Grécke nekonzervatívne zmýšľanie jej umožnilo venovať sa písaniu básní.
Vďaka svojmu šľachtickému pôvodu a finančnému zabezpečeniu si po niekoľkoročnom pobyte s rodinou na Sicílii mohla dovoliť otvoriť školu na rodnom ostrove Lesbos, ktorá sa za jej života stala centrom vzdelania a kultúry mladých dievčat.
Písala najmä lyrickú poéziu oceňovanú pre prostú citovú úprimnosť. Vášeň sálajúca z jej veršov ovplyvnila grécku a rímsku poéziu na ďalších tisíc rokov. Však aj sám veľký Platón Sapfó označil za desiatu múzu.
Avšak práve pre jej vyjadrovanie bez zábran sa jej poézia neskôr stala nežiaducou a v 11. storočí prevažnú časť jej diela spálili byzantskí kresťania. Z jej deviatich kníh sa zachovala len jedna kompletná óda, a to Modlitba k Afrodite (ukážka):

Afrodita, ktorá v nádhere tróniš,
večná dcéra Dia, majstryňa v lesti,
kráľovná, nedolám mi srdce smútkom,
prosím ťa vrúcne.

Príď radšej vypočuť ďaleký hlas môj,
tak ako často som vídala teba
zostúpiť z otcovho príbytku dolu
na zlatom koči,

ťahanom oblohou krídlami vrabcov,
éterom bezmračnej modroty šumiac,
ponad zem schádzala ku mne si, pani,
splniť mi prosby.

3. Stredoveké umelkyne

V ranom stredoveku nebolo až také nezvyčajné pre ženu vykonávať povolanie, ktoré sa niekoľko storočí na to považovalo za výhradne mužské - môžeme tu nájsť kováčky, obchodníčky s vlnou, mäsiarky a, samozrejme, umelkyne - najčastejšie sa venovali ilumináciám, prípadne výrobe tapisérií. Stredovek sa nesie ešte v znamení umenia vytváraného najmä nie pre potešenie ale z náboženských a praktických dôvodov.
Opus Anglicanum je termín pomenúvajúci vyšívané stredoveké anglické práce vytvorené prevažne mníškami. Väčšina dochovaných látok, ktorá bola na cirkevné účely, je známa pre precízne spracovanie i tých najmenších detailov a pre zručnosť, s akou bola vyšitá.
Obr. 1
Syonské rúcho, Anglicko, 11. stor.

Herrad von Landsberg - abatiša z Hohenburgu žila v rokoch 1125 - 1195. Je známa ako hlavná iluminátorka diela Hortus Delciarum (Záhrada rozkoší). Celé dielo pozostáva z 324 strán, 636 malých ilustrácií a z viac než tisícky textov a básní od rôznych autorov, samotnú Herrad nevynímajúc.

Obr. 2
7 slobodných umení od Herrad von Landsberg

Hildegarda z Bingenu - nemecká mystička, prírodovedkyňa, lekárka, spisovateľka a skladateľka žijúca v rokoch 1098 až 1179. Jej dielo Ordo Virtutum je alegorickou hrou s morálnym podtónom, ktorá sa hrala ešte viac než storočie po jej napísaní. Bola tiež autorkou a iluminátorkou knihy Scivias, v ktorej opisuje 26 svojich vízií.

Obr. 3
Strom života od Hildegardy z Bingenu

Christine de Pizan - francúzska poetka žijúca v rokoch 1363 - 1434 mala značný vplyv na anglickú poéziu 15. storočia. Z jej rozsiahleho diela je najvýznamnejšie Kniha mesta žien. Napísala ho ako reakciu na knihu z 13. storočia od Jeana de Meuna Romanca ruže, v ktorom autor kriticky ukazuje ženu len ako zvodkyňu. Mnohí preto Christine de Pizan považujú za jednu z prvých feministiek.

4. Umelkyne novoveku

Hoci v priebehu dejín boli ženy prevažne predmetom umenia a nie jeho tvorcom, je to renesancia, kde sa po prvýkrát začnú ženy ako jednotlivkyne presadzovať vo svete umenia a získavať medzinárodnú popularitu. Súvisí to aj s celkovým stavom umenia v Európe - anonymita umelca sa stráca.
V 16. st. sa taliansky humanista Baldassare Castiglione zaslúžil o to, že ženy, samozrejme, z vyšších spoločenských vrstiev, mohli študovať umenie.

Sofonisba Anguissola (1532 - 1625) bola jednou z prvých vyučených maliarok. Ako 22-ročná stretla v Ríme Michelangela, ktorý rozpoznal jej talent a najmenej dva roky ju osobne učil. Už za svojho života sa preslávila vďaka svojmu talentu a jej prínos umeniu je nespochybniteľný - práve ona, ako prvá úspešná maliarka, otvorila dvere mnohým ďalším úspešným umelkyniam: Lavinii Fontane, Barbare Longhi, Fede Galizi, Artemisii Gentileschi a mnohým ďalším.

Obr. 4
Maliarkine sestry a brat od Sofonisby Anguissoly

Artemisia Gentileschi - talianska maliarka znásilnená svojim učiteľom Agostinom Tassim. Traumu a pocit poníženia spracovávala vo svojich obrazoch. Pôsobila v Ríme, vo Florencii, v Neapole a Londýne.

Obr. 5
Judita stína hlavu Holofernovi od Artemisie Gentileschi

Obr. 6
Sv. Katarína od Barbary Longhi

Obr. 7
Rodinný portrét od Lavinie Fontany

Od začiatku 17. storočia až po Veľkú francúzsku revolúciu mala slávna Parížska akadémia 450 členov, z toho len 15 žien a aj to boli väčšinou manželky umelcov.
Ženská situácia bola sťažená aj tým, že mali zakázané maľovať nahé mužské modely - preto sa na prácach niektorých umelkýň pri stvárňovaní mužov vytvára ilúzia svalnatých žien.

Élisabeth Vigée Le Brun - táto Francúzka (1755 - 1842) je považovaná za najlepšiu maliarku 18. storočia. Pred historickými výjavmi uprednostňovala portréty, v ktorých vedela majstrovsky zachytiť vtedajšiu rokokovú módu. Namaľovala okolo 660 portrétov (z toho na vyše tridsiatich bola Mária Antoinetta, prípadne Mária Antoinetta s rodinou) a 200 krajinomalieb. Portrétovala mnohé významné osobnosti, medzi ktorými boli aj členovia rodiny ruskej cárovnej Kataríny Veľkej a lord Byron.

Obr. 8
Mária Antoinetta s ružou od Élisabeth Vigée Le Brun

Angelica Kauffmann - talentovaná maliarka so švajčiarsko-rakúskymi koreňmi tvorila prevažne v Anglicku a neskôr v Taliansku. Ako jedna z mála žien sa stala členkou Kráľovskej akadémie v Londýne. Preferovala maľovanie historických motívov a portrétov.

Obr. 9
Vergilius čítajúci Aeneid Oktavii a Augustovi od Angelici Kauffmann

V devätnástom storočí, keď spoločnosť trocha poľavila vo svojej konzervatívnosti, vyrástli prvé školy, kde mohli maliarky študovať a maľovať aj nahé modely. Rozvíjajúci sa smer impresionizmus mal tiež svoje ženské predstaviteľky, jednou z nich bola aj:

Berthe Morisot - impresionistka žijúca v rokoch 1841 - 1895 a študujúca v Paríži. Umelecky ju viedol tiež Edouard Manet, aj keď Berthe Morisot si vypestovala svoj vlastný štýl. Z námetov uprednostňovala témy z bežného domáceho života.

Obr. 10
Na balkóne od Berthe Morisot

Devätnáste storočie bolo taktiež obdobím, kde sa naplno začali prejavovať spisovateľky - len v Anglicku sú to mená ako Jane Austen (romány Pýcha a predsudok, Rozum a cit), sestry Brontëové (Jana Eyerová, Búrlivé výšiny) a Mary Shelley (Frankenstein).
Ženy sa tiež výrazne začínajú zaujímať aj o iné umelecké povolania; Kate Greenaway bola známou ilustrátorkou detských kníh, Camille Claudel sochárkou, Elizabeth Thompson síce maliarkou, ale maľovala pre ženu nevšedné témy - historické a vojenské námety s množstvom koní.

Obr. 11
Valčík od Camille Claudel

Obr. 12
Dve dievčatá oberajúce broskyne od Kate Greenaway


Obr. 13
Obrana Rorkeho priekopy od Elizabeth Thompson

5. Záver

V dvadsiatom storočí sa ženy už definitívne presadzujú ako individualistky rovné mužom. Emancipácia a rôzne feministické spolky prispeli k rozvoju ženského umenia - aj keď treba podotknúť, že zďaleka nie všetky umelkyne sú feministky. V dnešnej dobe je žena vedomá si toho, čomu sa chce venovať, bežným zjavom - a preto žena umelecky sa prejavujúca už nie je ničím zvláštnym.
Uznávaných umelkýň pribúda na celom svete a ich prínos svetu umenia je nezanedbateľný - spolu s rozvojom nových umeleckých odvetví, ako sú napríklad hudba, fotografia a film, narastá aj dopyt po umelcoch - medzi ktorými už žena má svoje nezastupiteľné miesto.
Žena - umelkyňa si svoje miesto vo svete hľadala ťažko. Ale našla ho a určite nepustí.

6. Použitá literatúra

     Ihnátková N. a kolektív: Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. Bratislava: LITERA, 1994., 391 s. ISBN 80-85452-35-9
     Johannsen R. H.: Slávne maľby. Košice: Slovart, 2004., 286 s. ISBN 80-7145-949-6
     
     http://sk.wikipedia.org/wiki/Sapfó
     http://litika.wordpress.com/2-starovek/24-grecka-literatura/242-lyrika/sapfo/
     http://sk.wikipedia.org/wiki/Klasická_grécka_filozofia
     http://www.slovakradio.sk/devin/autor/index.php?page=sapfo
     http://en.wikipedia.org/wiki/Women_artists
     http://www.noveslovo.sk/archiv/2003-4/litaspolocnost.asp
     http://en.wikipedia.org/wiki/Opus_Anglicanum
     http://medieval.webcon.net.au/technique_opus_anglicanum.html
     http://www.csupomona.edu/~plin/women/medieval.html
     http://en.wikipedia.org/wiki/Hildegard_of_Bingen
     http://sk.wikipedia.org/wiki/Hildegarda_z_Bingenu
     http://en.wikipedia.org/wiki/Sofonisba_Anguissola
     http://en.wikipedia.org/wiki/Christine_de_Pizan
     http://en.wikipedia.org/wiki/Elisabeth_Vigee-Lebrun
     http://www.artchive.com/artchive/M/morisot.html
     http://www.library.unt.edu/rarebooks/exhibits/women/19th.htm
     http://www.artcyclopedia.com/artists/women-artists-19th.html
     http://harpymarx.wordpress.com/2008/10/17/camille-claudel-a-passionate-and-vibrant-artist/
     http://lefleurdelystoo.blogspot.com/2008/02/elizabeth-thompson-lady-butler.html     
 


Komentáře

1 Bonnie Blue Bonnie Blue | Web | 2. června 2009 v 21:32 | Reagovat

=DDDDDD...som to mohla čakať!!!ale inak šikovne rozhodnutie...=)..a ten obr.5 je mrte brutálny...a tak..hm...naturalistickýýý...fuj!(ale akože pekný,ked to vezmeme z toho umeleckeho hladiska..=))...a samozrejem-za seminarku davam 1 (s hviezdičkou=))

2 yana yana | Web | 2. června 2009 v 22:11 | Reagovat

xD dakujem :)
ja ale teda cakam aj tvoju seminarku :) vazne to myslim!! som si ju nikdy nemala cas precitat...

3 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 3. června 2009 v 1:15 | Reagovat

Rokoko? Prooooooooooč? Ja chcem z istých príčin baroko! Veď kuk mail, kto nem chápe proč :D!

4 Polly Polly | Web | 3. června 2009 v 11:38 | Reagovat

tak toto bol strasne zaujimavy clanok...najprv som sa zlaka, ze ho nestihnem docitat, kym skonci obed...ale zlupla som ho ako malinu xD...
kks...ten portret Marie Antoanety je strasne znamy a vobec som netusila, ze ho malovala zena...x D (to hreje pri srdci ) xD....
hej...ROKOKO!! rychlo!!!!

5 StandyB StandyB | 3. června 2009 v 12:17 | Reagovat

Artemisia  chudinka necudujem sa ze svoje utrpenie malovala na obrazy....
zeny to mali vzdy a budu mat ťažšie ako muzi

6 Bonnie Blue Bonnie Blue | Web | 3. června 2009 v 15:46 | Reagovat

hmm..inak spomenula som si tak na prof.V,kt. na otázku typu,že prečo bolo tak málo umelkýň či niečo v tom zymsle, reagoval  ,že či nám nestačí ,že sme sa stali "predmetom" umenia....a tiež som si spomenula ako sa ma skúšajúca pýtala na matriarchát a patriarchát a napokon že čo si myslím:či by mali "vládnuť" ženy laebo muži...a ja som anto povedala,že ako sa hovorí,že za každým úspešným mužom stojí žena,tak že asi skôr ženy...a ona na mna kukla a vraví ,že ona si to nemyslí....takže pointou tohot celého je,že ženy sú naozaj málo doceňované v podaktorých veciach...=)

7 yana yana | Web | 4. června 2009 v 13:42 | Reagovat

AYAchan, prečo práve baroko a nie rokoko? ja sa priznávam, že obe obdobia mám rada, neuprednostňujem niektoré z nich...

Polly, nečudujem sa, že si ho mala rýchlo zmáknutý - mala som málo textu xDDD mali sme mať text na cca 6-7 strán popísaných, kým toto moje je tak na 4 xDDD našťastie to vôbec nespomínali pri mature xDD

StandyB, hej, tiez si myslim... inak, este som aj tej komisii hovorila, ze som sa snazila tu pracu pisat "nefeministicky", ale ked to tak velmi nejde - bo zenske umenie -priamo- suvisi s vyvojom toho muzskeho - ved prave kvoli muzom sa vlastne zeny nemohli prejavit... a to uz teda ani nehovorim o konkr. pripadoch ako Artemisia...

BB, jj, na ten jeho vyrok si pamatam xDDD pako......
a to fakt ti tvrdila nejaka zena?? na mature?? omgggggg oO;

8 Bonnie Blue Bonnie Blue | Web | 4. června 2009 v 14:01 | Reagovat

no ta dejepisarka-tmavovlasa....

9 yana yana | Web | 4. června 2009 v 15:57 | Reagovat

???? to fakt?? oO;
kks, nahodou mi bola aj sympaticka (hoci mi tam smarila pred nos ten 5tonovy Zidovsky kodex...) ale teraz... oO;;

10 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 5. června 2009 v 0:25 | Reagovat

Veď mne je tiež vlastne jedno, či baroko alebo rokoko... Teda by mi to bolo jedno, keby som sa oficiálne, podľa rodného listu, nevolala že Baroková :D. Čiže z toho čisto egoistického dôvodu preferujem baroko :D

11 Bonnie Blue Bonnie Blue | Web | 5. června 2009 v 11:08 | Reagovat

=DDD...perfektné priezvisko....

12 AYAmee AYAmee | E-mail | Web | 6. června 2009 v 0:58 | Reagovat

[11]: Díky, BB :D. Priznávam sa, že mi ho veľa ľudí chváli :D A aj ja som spokojná :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama